Jankov vŕšok bol počas bojov Slovenského národného povstania významnou základňou partizánskej brigády Jana Žižku, ktorá bojovala v Strážovských vrchoch proti nemeckým fašistom. Fašistické represálie poznačili túto oblasť 7 vypálenými obcami a 11 masovými hrobmi. Na počesť obetí SNP postavili v rokoch 1947-1951 mohylu, symbolický cintorín a prírodný amfiteáter s rekreačným zariadení.

Jankov Vŕšok sa nachádza na juhozápadnom cípe Strážovských vrchov v nadmorskej výške 533 m v blízkosti obce Uhrovec.

Počas Slovenského národného povstania sa obyvatelia doliny Radiše zapojili do protifašistického odboja a operovala tu 1. československá partizánska brigáda Jana Žižku. Tvorilo ju celkovo okolo 1 600 členov - Slovákov, Čechov, Rusov, Maďarov i Francúzov.  

Nemci 4. novembra 1944 Uhrovec čiastočne vypálili a v januári 1945 zaútočili na postavenie partizánov na blízkom Jankovom vŕšku. Pri rozsiahlej razii objavili v jednom z bunkrov sedem ranených partizánov, obkľúčili ich a upálili. 

Na počesť zomrelých partizánov a vojakov vznikol v r. 1951 veľký Pamätník SNP, z ktorého je krásny výhľad na okolie. Autormi návrhu pamätníka boli akademický sochár Jozef Pospíšil a Ing. architekt Slatinský. Na výstavbe pamätníka sa podieľali občania z okolitých obcí, priami účastníci SNP a brigádnici z Moravy a Čiech. Od roku 1963 je pamätník národnou kultúrnou pamiatkou.

V prírodnom amfiteátri Jankovho vŕška sa vždy v auguste konajú slávnosti s rekonštrukciou bojov v okolí pamätníka si možno pozrieť opravené pôvodné partizánske bunkre. v ktorých je vystavená expozícia zbraní a dochovaných predmetov po hrdinoch z partizánskej brigády Jána Žižku.

Vzniklo tu aj rekreačné zariadenie vrátane hotela Partizán. V príjemnom prostredí je možnosť lyžovania, turistiky, využitia kultúrnych a športových podujatí. Jednou z tunajších adrenalínových atrakcií je jazda na obrnenom transportéri. Na Jankov vŕšok vedie z Uhrovca kvalitná horská cesta, na ktorej sa usporadúvajú automobilové preteky v jazde do vrchu.  

Blízke zaujímavosti:

Rodný dom Ľ. Štúra a A. Dubčeka v Uhrovci, expozícia Trenčianskeho múzea dokumentuje životné osudy, dielo a odkaz Ľudovíta Štúra, mysliteľa a politika, spoluzakladateľa spisovnej slovenčiny. O 106 rokov po Ľ. Štúrovi sa v tom istom dome narodil aj Alexander Dubček (1921-1992), predstaviteľ Pražskej jari 1968. Časť expozície je venovaná aj jeho životu a dielu.

Uhrovské múzeum pripomína slávnu minulosť obce Uhrovec, jej rezbárske a sklárske tradície či folklór.  Gróf Albert Zay, pochádzajúci zo šľachtického rodu Zayovcov  založil pri uhroveckej továrni v roku 1875 Umelecko-priemyselnú rezbársku školu, v ktorej študovali a v rezbárskej dielni pracovali aj neskorší vynikajúci sochári. Zo Zayovskej továrne na súkno urobil nájomník Jozef Schreiber vynikajúce sklárne, ktorých výrobky mali veľký úspech na svetových výstavách v rokoch 1900-1906 a možno si ich v múzeu pozrieť. Expozície múzea tiež predstavujú viac ako 40 významných osobností, ktoré sa viažu k Uhrovcu.

V blízkej obci Uhrovské Podhradie je hrad Uhrovec, jeden z najzachovalejších románskych hradov na Slovensku

V meste Bánovce nad Bebravou je najcennejšou pamiatkou gotický kostol sv. Mikuláša biskupa z prvej tretiny 15. Storočia. Stojí na východnom okraji mesta, má gotickú dispozíciu, sedílie, gotické vežové okno, lomený gotický portál. Veža je na dvoch poschodiach drevená, s ihlanovou šindľovou strechou. Neskôr bol kostol renesančne i barokovo upravený. Renesančná je murovaná kazateľnica, baroková je prístavba sakristie, hlavný oltár je klasicistický.