Hrad nazývaný "tajomný hrad v Karpatoch" známy ako bývalé sídlo Alžbety Báthoryovej (1560-1614). Čachtický hradný vrch je národnou prírodnou rezerváciou.

Čachtický hrad dal okolo roku 1260 postaviť Kazimír z roku Hunt-Poznan. Hradu vtedy dominovala štvorposchodová obranno-obytná veža unikátna svojim päťbokým pôdorysom, pričom areál chránil mohutný obvodový múr s cimburím. V roku 1273 odolal, ako jeden z mála pohraničných hradov, útoku vojsk Přemysla Otakara II.

V nasledujúcom storočí pristavali k jadru hradu na severnej strane podkovovitú baštu, bránu nad vstup z juhu a veľké druhé nádvorie s baštami na severe; postupne celý hrad dostal unikátne dvojité parkanové opevnenie. Kráľovský hrad vtedy vlastnili Stiborovci z Beckova a po nich Országovci.

Dedením a vyplatením z roku 1602 sa stal majiteľom Čachtíc František Nádasdy, obávaný protiturecký bojovník a manžel Alžbety Báthoryovej. Po jeho smrti v r. 1604 vdova Alžbeta Báthoryová prevzala v mene svojho šesťročného syna a dcér správu rodinných majetkov. Grófku Báthoryovú nazývali i Čachtická pani. Šiel o nej chýr, že na svojich majetkoch zabila alebo dala zabiť viacero dievčat a žien. Podľa dobových dokumentov sa v studni v Čachtickom hrade našli kostry šiestich mladých dievčat. Podľa iných prameňov bola obeťou vykonštruovaných obvinení v boji proti reformácii, pretože bola kalvínkou.

V roku 1610 ju obvinili z toho, že necháva zabíjať mladé dievčatá z okolitých dedín. Hrdelný trest súd vyriekol len nad jej sluhami, sama Báthoryová bola bez súdneho procesu a rozsudku, len na ústny príkaz palatína Juraja Thurza zavretá na jej hrade.

Viaceré praktiky pripisované Alžbete Báthoryovej, napríklad kúpanie sa v krvi, sú pravdepodobne skôr výmyslom jezuitu Ladislava Thuróczyho, ktorý príbeh Čachtickej panej oživil a dotvoril v diele Ungaria suis cum Regibus compendia data z r. 1729.

Vo väzení Čachtického hradu Alžbeta Báthoryová zomrela  v r. 1614 a odvtedy už v hrade okrem kastelána a drábov nikto nebýval.

Blízke zaujímavosti:

S históriou Čachtického hradu sa možno oboznámiť v Draškovičovom kaštieli v Čachticiach, v ktorom je expozícia Trenčianskeho múzea. Múzeum oboznamuje návštevníkov s históriou obce a literárneho spolku Tatrín, s ľudovými remeslami a s historickými zbraňami.
  

V hornej časti námestia Čachtíc je zoskupenie zaujímavých stavieb. Dominantný je Kostol sv. Ladislava, ktorý v r. 1390 založil vojvoda Ctibor I. V r. 1680 ho renesančne prestavali a v 18. storočí barokovo upravili. Pri kostole stojí gotická Kaplnka sv. Antona Paduánskeho zo začiatku 14. storočia s pôvodnou rebrovou klenbou. Kostol je spojený s farou kamenným mostom vedúcim ponad cestu, ktorý nadväzuje na opevnenie areálu kostola.

V Čachticiach sú k dispozícii služby niekoľkých hotelíkov, penziónov a reštaurácií.
 

4 km južne od Čachtíc leží obec Podolie s miestnou atrakciou Park minatúr. Prezentuje modely slovenských hradov a kostolov v mierke 1:25 a 1:50, v podobe, ako pravdepodobne vyzerali v časoch najväčšej slávy.
 

7 km severne od Čachtíc možno navštíviť Nové Mesto nad Váhom. V historickom centre na námestí na vyniká barokový palác Gilaninovcov, v ktorom sídli Podjavorinské múzeum. (Viac informácií.)
 

Najstaršou pamiatkou v Novom Meste n/Váhom je pôvodne neskororománsky Kostol Narodenia Panny Márie, ktorý stojí bokom od námestia. Kostol rozšírili na začiatku 15. storočia a upravili v r. 1667-1675. Má impozantný barokový interiér s bohatou štukovou výzdobou a patrí medzi najkrajšie barokové cirkevné priestory na Slovensku.