Architektonický skvost kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach postavený v r. 1888 v orientálnom maurskom štýle. Názov historickej odpočivárne je odvodený od arabského slova "hammam", ktoré označuje tradičný kúpeľ.

Turecký vaňový kúpeľ Hammam bol v čase svojho vzniku jedinečnou stavbou takéhoto typu v Európe. Vybudoval ho majiteľ kúpeľov Simon Sina s dcérou Ifigéniou, ktorá bola hlavnou iniciátorkou stavby. Ifigénia Sina de Castries d´ Harcourt žila prevažne v Paríži a tu počas svetovej výstavy uvidela model prepychových tureckých kúpeľov českého architekta Františka Schmoranza, ktorý ju nadchol. Projekt bol určený pre egyptského miestokráľa Izmaila a Ifigénia odcestovala do Egypta a so súhlasom Izmaila priviedla do Trenčianskych Teplíc jeho dvorného architekta, ktorý Hammam navrhol.

Po sprístupnení sa Hammam stal najdrahším kúpeľným domom v Tepliciach. Slúžil ako atrakcia pre bohatú šľachtu a finančných magnátov, pričom najbohatší klienti mali vlastné kabínky. Jedna z nich patrila aj kňažnej Paulíne Metternichovej, vnučke rakúskeho kancelára, ktorá bola pravidelnou návštevníčkou teplických kúpeľov.

Najzaujímavejšiu časť tvorí odpočinková miestnosť. Kabínky sú vyzdobené bielomodrými obkladačkami, ktoré zhotovili špeciálne pre túto stavbu. 

Dnes je Hammam k dispozícii nielen kúpeľným hosťom, ale aj širokej verejnosti. Hostia v kúpeľoch ho využívajú ako miesto na odpočinok po kúpeli a tiež sa tu poskytujú masáže a iné procedúry. Je prístupný každému, jednak ako miesto pre poskytovanie kúpeľných procedúr a jednak ako zaujímavá historická pamiatka.

Blízke zaujímavosti:

Mesto počas letnej sezóny ožíva pravidelnými kultúrnymi akciami. Patrí k nim najstarší stredoeurópsky festival komornej hudby Hudobné leto a filmový festival Art Film, ktorého dejiskom je od roku 2005 aj Trenčín.

Komplex termálnych kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach vyniká viacerými architektonickými skvostmi.

Kúpeľný park bol zriadený v r. 1873 ako anglický park – lesopark s umelým Labutím jazerom, pôvodne kúpaliskom. Lesopark s lesníckym náučným chodníkom sa rozprestiera na ploche približne 18 hektárov a prechádza do rozľahlého lesa. V parku rastú cudzokrajné a vzácne dreviny.

Kúpeľná dvorana (Kursalon) vznikla v r. 1892 a jej súčasťou je kaviareň, čitáreň, jedáleň a veľká divadelná a koncertná sála. Autorom Kursalonu bol architekt Kotschi na námet Ifigénie D´Harcourt. Po dvoch požiaroch bola Kúpeľná dvorana čiastočne prestavaná.

Vilu Terezu si dal v r. 1898 postaviť Max Göpfert, riaditeľ sklární Jozefa Schreibera v Lednickom Rovnom. Pôvodne sa volala vila Göpfert a mala umelecké okenné vitráže. V 70. rokoch tu sídlilo Mestské múzeum Trenčianskych Teplíc. Po jeho zániku v r. 1981 exponáty prevzalo Trenčianske múzeum a vila začala chátrať. V 80. rokoch prešla vila rekonštrukciou, ktorá však zničila jej cenné okenné vitráže.  Od r. 1991 bola majetkom mesta a slúžila na reprezentačné účely. Boli v nej priestory na exkluzívne ubytovanie, obradná sieň a salóniky. V r. 2005 mesto Trenčianske Teplice vilu predalo súkromnej firme, ktorá začala s jej rekonštrukciou. Vila je pre verejnosť neprístupná.

Termálne kúpalisko Zelená žaba na svahu lesoparku Trstienky bolo vytvorené v r. 1936 podľa projektu brnianskeho architekta Bohuslava Fuchsa. Je významnou pamiatkou slovenskej medzivojnovej architektúry. Dômyselne vsadené do okolitého prírodného prostredia nadväzuje na okolitý terén a zeleň. Hlavný 33-metrový bazén je čiastočne vytesaný do skaly. Súčasťou kúpaliska je kolkáreň, detský bazén a kaviareň s terasami s výhľadom do celého areálu. Od r. 2000 je kúpalisko pre poruchu bazéna zatvorené. V roku 2013 plánuje majiteľ začať rekonštrukciu, po ktorej bude kúpalisko znovu sprístupnené verejnosti.

Evanjelický kostol je jednou z funkcionalistických stavieb, ktoré obohatili kúpele v medzivojnovom období. Nachádza sa na okraji kúpeľného parku a vznikol okolo roku 1930 podľa projektu Gustáva Dohnányiho. V Trenčianskych Tepliciach sa konali dve významné synody evanjelickej cirkvi. Na druhej z nich v r. 1921 sa rozhodlo o vzniku Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku.

Horská krajina okolo Trenčianskych Teplíc je prístupná vďaka hustej sieti turistických chodníkov. Po červenej turistickej značke je možné dôjsť na Vápeč (955 m), jeden z najkrajších vrcholov Strážovských vrchov (obec Horná Poruba). Trasa prechádza obcou Omšenie cez vápencové bralá, ktoré sú súčasťou Prírodnej rezervácie Omšenská Baba.

V Omšení vedie ďalšia turistická trasa na juh - modrý turistický chodník stúpa cez prírodnú rezerváciu Žihľavník na vrchol Baské (955 m), kde na vrcholovej lúke stojí turistická Chata na Baske so skromnými podmienkami na prenocovanie, bez elektriny a vody. Trasa pokračuje v obci Dolná Poruba, kde vedie niekoľko turistických chodníkov ku kopcu Homôľka (907 m). V sedle pod Homôľkou je známe lyžiarske stredisko s výhľadmi na krajinu Strážovských vrchov.