Pútnické miesto s kostolom a so zrúcaninou starobylého kláštora sa považuje za najstaršie na Slovensku. S históriou tejto lokality je spojené pôsobenie sv. Svorada-Andreja a sv. Benedikta. Hlavná púť sa koná v sobotu a nedeľu po 17. júli, kedy je sviatok sv. Svorada a Benedikta. Púti predchádza medzinárodné výtvarno-literárne sympózium Ora et Ars.

Objekt pôvodného benediktínskeho  kláštora  je spojený s najstaršou legendou Uhorského kráľovstva  o  sv. Svoradovi-Andrejovi a sv. Benediktovi.  Priľahlý vrch je aj významnou archeologickou lokalitou, so súvislým osídlením  počas troch tisícročí - cez keltských Kotínov, Pribinovo Nitrianske kniežatstvo, Veľkú Moravu,  ako aj celé obdobie stredoveku.

Pamiatkové objekty na Skalke pri Trenčíne tvoria Malá a Veľká Skalka. Na Malej Skalke sa nachádza dvojvežový kostolík, Veľkú Skalku tvorí horský masív s kláštorným komplexom, kostolom a jaskyňou.

Zrúcanina benediktínskeho kláštora na Veľkej Skalke pochádza zo začiatku 13. storočia. V priestoroch kláštorného komplexu sa nachádza malý kostolík unikátne vsadený do dutiny skalného brala. V objekte kláštora je vchod do pôvodnej jaskyne pustovníkov a prvých svätcov na Slovensku - sv. Svorada-Andreja a Benedikta.

Svorad i Benedikt patrili k rádu benediktínov – najstaršej kresťanskej reholi v Európe a pôsobili  v zoborskom kláštore pri Nitre. Dávna legenda hovorí, že keď okolo roku 1031 Svorad zomrel, jeho žiak Benedikt odišiel do jaskynných dutín medzi bralami na Skalke. V jaskyni žil pustovníckym životom. O tri roky ho tu prepadli a zabili lúpežníci hľadajúci milodary a jeho telo hodili zo skaly do Váhu. Benediktove telo vytiahli z Váhu po roku, keď na to miesto upozornila krúžiaca orlica. Mŕtveho Benedikta s poctami pochovali v hradnom Kostole sv. Emeráma v Nitre vedľa jeho učiteľa frátra Svorada. Oboch v r. 1083 vyhlásili za svätých a stali sa patrónmi Nitrianskej diecézy.

Prvý kostol na vrchole brala Veľkej Skalky Veľkej postavili približne z roku 1180 a bol zasvätený sv. Benediktovi. V r. 1224 tu nitriansky biskup Jakub I. založil benediktínske opátstvo. Nevyhli sa mu však horšie časy počas súdobých bojov a nepokojov. Vplyvom cisárskych vojsk bolo benediktínske opátstvo v r. 1528 zrušené.

Opätovný rozvoj Veľkej Skalky nastal v roku 1645 s príchodom jezuitov, ktorí postupne obnovili kláštorný komplex až do zrušenia rehole v r. 1773. V 19. storočí sa o záchranu kláštora zaslúžil trenčiansky farár a historik Ľudovít Stárek (1803-1863), ktorý okrem iného objavil aj zabudnutý rímsky nápis na Trenčianskej hradnej skale.

Areál bývalého opátstva s  jaskyňou sa v posledných rokoch aj vďaka dobrovoľníkom podarilo čiastočne zrekonštruovať a dnes je sezónne sprístupnený verejnosti. V roku 1924  bola Skalka pri Trenčíne vyhlásená katolíckou cirkvou za najvýznamnejšie pútnické miesto na Slovensku, ktoré má taký význam, ako Lurdy vo Francúzsku. V súčasnosti sa tradícia pútí obnovuje a zúčastňuje sa ich do 15-tisíc veriacich zo Slovenska i okolitých štátov. Hlavná púť sa konáva v sobotu a nedeľu po 17. júli, kedy je sviatok sv. Svorada a Benedikta.  Jedna z bohoslužieb počas púte je aj v staroslovienskom jazyku.

 Od r. 2008 každoročne v lete oživuje lokalitu Skalky medzinárodné výtvarno-literárne sympózium Ora et Ars. Umelci sa nechávajú inšpirovať atmosférou Skalky a niektorí v rôznych zákutiach benediktínskeho kláštora aj tvoria. Vytvorené diela bývajú prezentované na dvoch vernisážach a na neskorších putovných výstavách. V posledných rokoch je súčasťou sympózia aj kultúrno-historický seminár. Diela a príspevky sympózia sú každoročne publikované v katalógu Ora et Ars Skalka.

Blízke zaujímavosti:

Malá Skalka

V miestnej časti Trenčína Opatová sa nachádza kostol sv. Svorada a Benedikta. Už pred rokom 1208 tu stál románsky kostol zasvätený sv. Benediktovi a neskôr sa jeho patrocínium rozšírilo o jeho rehoľného učiteľa Svorada. V r. 1528 dal Juraj Turzo na mieste stredovekého kostola postaviť Kaplnku sv. Doroty. Dnešný pútnický kostol bol postavený v r. 1745. V jeho interiéri je malý relikviár s časťou telesných ostatkov sv. Benedikta. 

Trenčiansky hrad

Dominanta a najvýznamnejšia pamiatka Trenčína.  Bol postavený na strmom brale v 11. storočí ako pohraničná pevnosť strážiaca dôležité karpatské priesmyky a brody cez Váh. Patrí k najrozsiahlejším hradom na Slovensku i v Európe. Jeho súčasná podoba je výsledkom dlhodobej obnovy. Na hrade je umiestnená časť expozície Trenčianskeho múzea.

Mariánsky vŕšok

Cesta späť z hradu vedie k areálu na terénnej plošine pod hradom - Mariánsky vŕšok (Marienburgu). Tvorí ho farský kostol, Karner sv. Michala a bývalá zbrojnica.  

Farský kostol zasvätený narodeniu Panny Márie je z roku 1324 a postavený bol na základoch staršieho kostola z 13. storočia. Vo výšinnej polohe na terase tvoril súčasť mestského opevnenia. Vysoko cenná je pohrebná kaplnka Illešháziovcov s neskororenesančným náhrobkom Gašpara Illešháziho a oltárom Ukrižovania.  

Karner sv. Michala archanjela je najzachovalejšou gotickou pamiatkou Trenčína mimo areálu Trenčianskeho hradu. Bol postavený v 15. storočí vedľa farského kostola ako kostnica, neskôr bol prebudovaný na kaplnku. V Karneri je dnes expozícia umeleckých diel z rozličných historických oltárov.

Z mesta vedú k Mariánskemu vŕšku kryté farské schody z r. 1541. Schodisko tvorí 119 schodov, ktoré prekonávajú výšku asi 25 m. Farské schody boli tiež súčasťou obranného systému mesta a slúžili ako chránený priechod ku zbrojnici.

Piaristický kostol a kláštor

Ranobarokový jezuitský kostol sv. Františka Xaverského vznikol spolu s kláštorom v rokoch 1653 – 1662. Baroková výzdoba chrámu a najmä kupola nad chrámovou loďou je jedným z vrcholných diel baroka na Slovensku. Po zrušení jezuitskej rehole r. 1773 prešli kostol s kláštorom do majetku piaristov, ktorí prišli do Trenčína v r. 1776. Kláštorný komplex je dnes sídlom Piaristického gymnázia J. Braneckého.

Dolná brána

Stojí na západnej strane centrálneho námestia a je pozostatkom mestského opevnenia, ktoré vzniklo v prvej polovici 15. storočia okolo dnešného Mierového námestia. Súčasťou opevnenia bola Horná (Vodná) a Dolná (Turecká) brána, z ktorých sa zachovala iba Dolná brána. Horná brána stála medzi dnešným hotelom Elizabeth a budovou banky.  Jej opevnenie odstránili v r. 1761 pri prestavbe paláca Illešháziovcov na Župný dom a samotnú Hornú bránu zrušili v r. 1873. Z Dolnej brány sa zachovala šesť podlažná veža, ktorej priechod je klenutý gotickým lomeným oblúkom. Ochodza veže je sprístupnená verejnosti a počas letnej sezóny sa v nej konajú výstavy.

Rímsky nápis na Trenčianskej hradnej skale z rokov 179 -180

Je najvýznamnejším rímskym nápisom na Slovensku. Je jedinou písomnou zmienkou o preniknutí rímskych vojsk hlboko na barbarské územie (120 km od hraníc Rímskej ríše). Možno ho uvidieť za presklenou stenou hotela Elizabeth. Trenčín je vďaka tomuto nápisu mestom s najstaršou písomnou pamiatkou na Slovensku.

Hotel Elizabeth pod trenčianskou hradnou skalou

Je jednou z dominánt námestia v Trenčíne. Dal ho postaviť v r. 1901 barón Armin Popper na mieste staršieho hostinca U červenej hviezdy . Pomenovanie dostal hotel na počesť cisárovnej Alžbety, manželky cisára Františka Jozefa I. Hotel má dve reprezentačné podlažia a vstupný vestibul, na fasáde je pseudobaroková ornamentika blížiaca sa secesii. Hotel sa po svojom vzniku stal aristokratickým strediskom kultúrno-spoločenského života Trenčína. Počas prvej svetovej vojny však začal chátrať. V r. 1919 ho odkúpila Tatra banka, účastinná spoločnosť, ktorá ho v roku 1921 premenovala na hotel Tatra. Dnes nesie hotel svoj pôvodný názov.
www.hotelelizabeth.sk

Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne

Sídli v paláci Marszovských na Palackého ulici. Orientuje sa na slovenské výtvarné umenie 20. storočia. Popri dielach slovenského maliara moderny Miloša Alexandra Bazovského (1899-1968), ktorý posledné roky svojho života prežil v Trenčíne, sa galéria zameriava na dokumentáciu umeleckého vývoja v rámci trenčianskeho regiónu.
www.gmab.sk

Bývalá synagóga

Nachádza sa na Štúrovom námestí pri Dolnej bráne. Vznikla v roku 1913 podľa projektu berlínskeho architekta Richarda Scheibnera, rodáka z Trenčína začiatkom 20. storočia. Nesie historizujúce byzantské a maursko-orientálne prvky. Dnes v nej sídli mestská galéria Art centrum synagóga. Zameriava na prezentáciu mladých autorov z regiónu alebo partnerských miest a realizujú sa v nej rôzne multižánrové projekty. Počas letnej sezóny sa výstavy konajú aj v Mestskej veži.