Trenčianske múzeum – Župný dom , Trenčín - Informačný portál

Trenčianske múzeum – Župný dom

Kategória: Kultúra gps

48.896|18.043 reakcie

Ulica:	Mierové námestie 46
Mesto, PSČ:	Trenčín, 91101
Telefón:	032/7434 431
Email:	odoslať email
WWW:	navštíviť stránku

Trenčianske múzeum s rozsiahlou sieťou pobočiek a vysunutých expozícií patrí k našim najrozvinutejším regionálnym múzeám na Slovensku.

Sídlom Trenčianskeho múzea je bývalý Župný dom, najkrajší neskorobarokový dom palácového typu v Trenčíne.

Pôvodne bol Župný dom palácom dedičných pánov Trenčína a županov Ilešháziovcov, v r. 1761 ho prestavali pre potreby župného úradu. V múroch bývalého Župného domu je zabudované nárožie Hornej brány a čiastočne aj hradobný múr. Na prvom poschodí sa nachádzajú reprezentačné priestory, v ktorých sa konali župné porady. V strede priečelia so štítom a s toskánskymi stĺpmi je nad balkónom osadený historický erb Trenčianskej župy.

Dnes slúži Župný dom ako hlavná budova Trenčianskeho múzea, ktoré má viac ako 120-ročnú tradíciu. Je tu sprístupnená expozícia "Z histórie a kultúry slobodného kráľovského mesta Trenčína a bývalej Trenčianskej župy". Obsahuje prírodovednú, historickú, umelecko-historickú, archeologickú a národopisnú časť.

Popri Župnom dome má Trenčianske múzeum expozície na ďalších miestach v Trenčíne a regióne:

Trenčiansky hrad
expozície „Rotunda a archeologické nálezy na hrade“, „Dávna minulosť Skalky nad Váhom“ (história benediktínskeho kláštora, tradícia sv. Svorada a Benedikta a nálezy slovanského osídlenia lokality), „Chladné a palné zbrane od 13. do 19. storočia“ (1. poschodie Ľudovítovho paláca), „Rodová galéria Ilešháziovcov a obrazy z ilešháziovských sídiel“ (Barborin palác a prízemie Ľudovítovho paláca), či expozícia „Matúš Čák Trenčiansky“.

Katov dom v Trenčíne
expozície „Zo starého Trenčína“ a „Právo a poriadok v starom Trenčíne“

Karner sv. Michala v Trenčíne
Pod Trenčianskym hradom na Mariánskom vŕšku stojí Karner sv. Michala s expozíciou „Sakrálne umenie zo zbierok Trenčianskeho múzea“.

Podjavorinské múzeum v Novom Meste nad Váhom
expozícia „Z histórie Nového Mesta a okolia“

Kúria Ambrovec v Beckove
expozícia „Z dejín Beckova“

Draškovičov kaštieľ v Čachticiach
expozícia „Z dejín hradu a mestečka Čachtice“

Rodný dom Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka v Uhrovci
Uhrovec je rodiskom Ľudovíta Štúra, vedúcej osobnosti slovenského národného obrodenia v polovici 19. Storočia, a Alexandra Dubčeka, predstaviteľa Pražskej jari 1968 a novembrovej revolúcie 1989. Pozoruhodné je, že sa obaja narodili v tom istom dome, ktorý je teraz múzeom.

Pamätná izba Ľudmily Podjavorinskej v Bzinciach pod Javorinou
V Bzinciach pod Javorinou sa narodila spisovateľka Ľudmila Podjavorinská a nachádza sa tu jej Pamätná izba.

Blízke zaujímavosti:

Trenčiansky hrad

Dominanta a najvýznamnejšia pamiatka Trenčína. Bol postavený na strmom brale v 11. storočí ako pohraničná pevnosť strážiaca dôležité karpatské priesmyky a brody cez Váh. Patrí k najrozsiahlejším hradom na Slovensku i v Európe. Jeho súčasná podoba je výsledkom dlhodobej obnovy. Na hrade je umiestnená časť expozície Trenčianskeho múzea.

Mariánsky vŕšok

Cesta späť z hradu vedie k areálu na terénnej plošine pod hradom zvanej Mariánsky vŕšok (Marienburg). Tvorí ho farský kostol, Karner sv. Michala a bývalá zbrojnica.

Farský kostol zasvätený narodeniu Panny Márie je z roku 1324 a postavený bol na základoch staršieho kostola z 13. storočia. Vo výšinnej polohe na terase tvoril súčasť mestského opevnenia. Vysoko cenná je pohrebná kaplnka Illešháziovcov s neskororenesančným náhrobkom Gašpara Illešháziho a oltárom Ukrižovania.

Karner sv. Michala archanjela je najzachovalejšou gotickou pamiatkou Trenčína mimo areálu Trenčianskeho hradu. Bol postavený v 15. storočí vedľa farského kostola ako kostnica, neskôr bol prebudovaný na kaplnku. V Karneri je dnes expozícia umeleckých diel z rozličných historických oltárov.

Z mesta vedú k Mariánskemu vŕšku kryté farské schody z r. 1541. Schodisko tvorí 119 schodov, ktoré prekonávajú výšku asi 25 m. Farské schody boli tiež súčasťou obranného systému mesta a slúžili ako chránený priechod ku zbrojnici.

Piaristický kostol a kláštor

Ranobarokový jezuitský kostol sv. Františka Xaverského vznikol spolu s kláštorom v rokoch 1653 – 1662. Baroková výzdoba chrámu a najmä kupola nad chrámovou loďou je jedným z vrcholných diel baroka na Slovensku. Po zrušení jezuitskej rehole r. 1773 prešli kostol s kláštorom do majetku piaristov, ktorí prišli do Trenčína v r. 1776. Kláštorný komplex je dnes sídlom Piaristického gymnázia J. Braneckého.

Dolná brána

Nachádza sa na západnej strane centrálneho námestia je pozostatkom mestského opevnenia, ktoré vzniklo v prvej polovici 15. storočia okolo dnešného Mierového námestia. Súčasťou opevnenia bola Horná (Vodná) a Dolná (Turecká) brána, z ktorých sa zachovala iba Dolná brána. Horná brána stála medzi dnešným hotelom Elizabeth a budovou banky. Jej opevnenie odstránili v r. 1761 pri prestavbe paláca Illešháziovcov na Župný dom a samotnú Hornú bránu zrušili v r. 1873. Z Dolnej brány sa zachovala šesť podlažná veža, ktorej priechod je klenutý gotickým lomeným oblúkom. Ochodza veže je sprístupnená verejnosti a počas letnej sezóny sa v nej konajú výstavy.

Rímsky nápis na Trenčianskej hradnej skale z rokov 179-180

Je najvýznamnejším rímskym nápisom na Slovensku. Je jedinou písomnou zmienkou o preniknutí rímskych vojsk hlboko na barbarské územie (120 km od hraníc Rímskej ríše). Možno ho uvidieť za presklenou stenou hotela Elizabeth. Trenčín je vďaka tomuto nápisu mestom s najstaršou písomnou pamiatkou na Slovensku.

Hotel Elizabeth pod trenčianskou hradnou skalou

Je jednou z dominánt námestia v Trenčíne. Dal ho postaviť v r. 1901 barón Armin Popper na mieste staršieho hostinca U červenej hviezdy . Pomenovanie „Erszebet Szalo“ dostal hotel na počesť cisárovnej Alžbety, manželky cisára Františka Jozefa I. Hotel má dve reprezentačné podlažia a vstupný vestibul, na fasáde je pseudobaroková ornamentika blížiaca sa secesii. Hotel sa po svojom vzniku stal aristokratickým strediskom kultúrno-spoločenského života Trenčína. Počas prvej svetovej vojny však začal chátrať. V r. 1919 ho odkúpila Tatra banka, účastinná spoločnosť, ktorá ho v roku 1921 premenovala na hotel Tatra. Dnes nesie hotel svoj pôvodný názov.
www.hotelelizabeth.sk

Galéria M. A. Bazovského v Trenčíne

Sídli v paláci Marszovských sa orientuje sa na slovenské výtvarné umenie 20. storočia. Popri dielach slovenského maliara moderny Miloša Alexandra Bazovského (1899-1968), ktorý posledné roky svojho života prežil v Trenčíne, sa galéria zameriava na dokumentáciu umeleckého vývoja v rámci trenčianskeho regiónu.
www.gmab.sk

Bývalá synagóga

Stojí na Štúrovom námestí pri Dolnej bráne. Vznikla v roku 1913 podľa projektu berlínskeho architekta Richarda Scheibnera, rodáka z Trenčína. Nesie historizujúce byzantské a maursko-orientálne prvky. Dnes v nej sídli mestská galéria Art centrum synagóga. Zameriava na prezentáciu mladých autorov z regiónu alebo partnerských miest a realizujú sa v nej rôzne multižánrové projekty. Počas letnej sezóny sa výstavy konajú aj v Mestskej veži.

Veľká Skalka

Najstaršie pútnické miesto na Slovensku s kostolom a so zrúcaninou starobylého kláštora. Nachádza sa v Skalke nad Váhom. S históriou tejto lokality je spojené pôsobenie sv. Svorada-Andreja a sv. Benedikta. Hlavná púť sa koná v sobotu a nedeľu po 17. júli, kedy je sviatok sv. Svorada a Benedikta. Púti predchádza medzinárodné výtvarno-literárne sympózium Ora et Ars.

Malá Skalka

V miestnej časti Trenčína Opatová sa nachádza kostol sv. Svorada a Benedikta. Už pred rokom 1208 tu stál románsky kostol zasvätený sv. Benediktovi a neskôr sa jeho patrocínium rozšírilo o jeho rehoľného učiteľa Svorada. V r. 1528 dal Juraj Turzo na mieste stredovekého kostola postaviť Kaplnku sv. Doroty. Dnešný pútnický kostol bol postavený v r. 1745. V jeho interiéri je malý relikviár s časťou telesných ostatkov sv. Benedikta.

Ostrý vrch

Južne od Trenčína sa v obci Soblahov rozprestiera Ostrý vrch (768 m), ktorého západné svahy tvoria prírodnú rezerváciu. Chata pod Ostrým vrchom poskytuje cez víkend občerstvenie, je pri nej križovatka turistických ciest. Červená trasa vedie do Trenčína, južná k vrchu Čiernachov (695 m) v Mnichovej Lehote.

Vrch Inovec

Mníchova Lehota je vhodným východiskom na túry v severnej časti Považského Inovca, ktorý kulminuje vrcholom Inovec (1 042 m) v obci Selec. Na ceste k vrchu stojí Inovecká chata (obec Trenčianske Jastrabie). V okolí sú menšie lyžiarske terény, chata celoročne ponúka občerstvenie a nocľah.
www.inoveckachata.sk