Veľký klasicistický kaštieľ dokladá tradíciu sklárstva v Lednických Rovniach expozíciou Slovenského sklárskeho múzea. Rozsiahly park vedľa kaštieľa s rozlohou 19,5 ha bol najväčším parkom Trenčianskej župy a patrí k najvýznamnejším historickým parkom na Slovensku.

Pôvodne renesančný kaštieľ majiteľov lednického panstva (Telekessi, Lorántffy, Rákóczi, Matyassovsky) barokovo prestaval Johan Aspremont-Linden, šľachtic talianskeho pôvodu. Ten založil koncom 18. storočia aj veľkolepý anglický, prírodno-krajinársky park. V parku nie sú žiadne pravidelné úpravy, je charakteristický ako lesopark s piatimi tisíckami kusov domácich a cudzokrajných drevín. V roku 1890 zakúpil celé panstvo Jozef Schreiber z Viedne, ktorý onedlho postavil v Lednických Rovniach skláreň a zaslúžil sa aj o rozkvet parku. V jednej z najkrajších častí dal postaviť mauzóleum, v ktorom ho v r. 1902 pochovali.

Dnes je kaštieľ je v súkromnom vlastníctve a verejnosti je prístupná sklárska expozícia v časti kaštieľa. Expozícia dokumentuje sklársku výrobu na Slovensku od praveku po súčasnosť. Najstaršie obdobie dokumentujú praveké archeologické nálezy, je tu stredoveké úžitkové sklo, avšak najbohatšia je zbierka skla zo 17. až 19. storočia. Súčasnosť prezentujú výrobky jestvujúcich slovenských sklární.
V blízkosti múzea je i značková predajňa skla tunajšej sklárne so súčasným výrobným sortimentom.
 

Park v Lednických Rovniach

Verejnosti je prístupný i rozsiahly 18,5-hektárový park rozprestierajúci sa juhovýchodne od kaštieľa, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Z hľadiska pôvodnej drobnej architektúry ide pravdepodobne o najbohatší park na Slovensku. K atraktívnym častiam patrí priestor s kostolom, dnes ruinou, ktorý ešte pred založením parku dala v r. 1640 postaviť manželka Juraja I. Rákócziho Zuzana Loránffyová. V tesnej blízkosti je empírový náhrobník grófa Aspremont-Lindena a grófky Aspremontovej.

Najpokojnejšou časťou parku je tzv. hlavná lúka s mauzóleom Jozefa Schreibera z bieleho carrarského mramoru z roku 1902. Ako strážcovia stoja pri ňom mohutné smrekovce opadavé. Na najvyššie položenej časti parku na južnej hranici sa nachádza chrám bohyne Minervy. Nad cestičkou k tzv. lužnej časti parku sa klenie kamenný portál s tympanónom, ľudovo nazývaný šibenica. Drobné romantické stavby prekvapia návštevníka v celej časti parku.

Atmosféru parku významne dopĺňa tečúca i stojatá voda. V tzv. lužnej časti parku je prameň – studnička, nad ktorou sa nachádza kamenná váza na podstavci. Vo východnej časti parku je prírodné jazierko s bohatou flórou a faunou prepojené s potokom Lednica niekoľkými prírodnými kanálmi. V prednej časti parku je vybudované umelé jazierko s ostrovčekom, na ktorom je socha Neptúna.  

Blízke zaujímavosti:

Jeden z najstarších kostolov v púchovskom regióne sa nachádza v obci Beluša. Románsky kostolík sv. Anny  z 13. storočia s ranogotickým vstupným portálom v súčasnosti plní funkciu kaplnky. V r. 1560 hneď vedľa vybudovali renesančný kostol sv. Alžbety Uhorskej, preto sa na staršom kostole nerobili žiadne veľké zásahy a je zachovanou stredovekou pamiatkou. Rekreačná oblasť Belušské Slatiny patrí k prírodným skvostom Beluše, je tu niekoľko viacúčelových rekreačných zariadení. V minulosti tu boli kúpele, dnes kúpeľné domy slúžia ústavu rehoľných sestier a verejnosti nie sú prístupné. Cesta z Belušských Slatín  smerom do Mojtína vedie tiesňavovým prielomom Slatinského potoka, nazývaným Belušské vráta. Strmé svahy sa dvíhajú až ku skalnatým vrchom, ako sú Rohatín (832 m), Rakytník (807 m) či Rohatá skala (866 m).

V horskej obci Mojtín východne od Beluše sa zachovalo niekoľko dreveníc. Je tu lyžiarsky areál so 7 zjazdovkami na svahoch vrchu Javorina (1009 m) s celkovou dĺžkou 7 km a so 6 vlekmi. Najdlhšia zjazdovka má 1300 m s prevýšením 245 m. Na severovýchode blízko cesty do obce Podskalie leží Mojtínska jaskyňa, ktorá v 19. storočí slúžila ako kostol. Je verejnosti prístupná a umiestnili v nej sochu sv. Jozefa.