História bojnického kúpeľníctva je rovnako stará ako história Bojnického zámku. Prvé zmienky o termálnych prameňoch pochádzajú z kráľovskej Zoborskej listiny z r. 1113 a už vtedy sa spomínajú v súvislosti s liečebnými účinkami. Neskôr pramene využívali aj majitelia pôvodného Bojnického hradu a o vybudovanie prvých kúpeľov sa zaslúžil Alex Thurzo v polovici 16. storočia. Pavol Pálfi ich v r. 1671 prestaval, bolo tu 5 bazénov pod spoločným prekrytím.

S prestavbou hradu na zámok na prelome 19.-20. storočia Ján Pálffy zrekonštruoval tiež aj kúpele a začiatok ich modernej histórie sa začal písať v 30. rokoch 20. storočia, keď sa ich majiteľom stal Jan Baťa. V r. 1959 získali Bojnice štatút kúpeľného mesta a dnes sú miestom oddychu a pokoja pre domácich aj zahraničných klientov.

Liečia sa tu choroby pohybového ústrojenstva, ženské choroby, choroby obličiek a močových ciest, nervové choroby a choroby z povolania, pričom je možnosť i kombinácie liečby týchto ochorení.

Areál kúpeľov tvorí niekoľko budov, najstarší je kúpeľný dom Mier, ktorého história siaha až do 17. storočia. Je tu niekoľko vnútorných a vonkajších termálnych bazénov, wellness centrum i soľná jaskyňa nahrádzajúca pobyt pri mori. Na liečenie nervových chorôb sa používajú kombinácie rôznych procedúr, napr. balneoterapia, reflexná liečba či termoliečba.  Po absolvovaní procedúr majú hostia kúpeľov možnosť stráviť svoj voľný čas prechádzkami v príjemnom prostredí kúpeľných parkov.

Pre aktívnejších je v okolitom lese zriadený tzv. chodníček zdravia. Na výber je buď malý alebo veľký okruh a pre komplexnejšiu regeneráciu tela i ducha je možné využiť stanovištia s rôznym zameraniami, napr. strečing alebo dychovú gymnastiku. Do okolia je možné podnikať výlety bicyklami, jazdiť na koňoch, či športovo rybárčiť.

Kúpele navyše poskytujú pre rodiny s deťmi počas letných prázdnin neobmedzený vstup na bojnické prírodné termálne kúpalisko Čajka otvorené v letných mesiacoch. Kúpalisko ponúka relax v troch vonkajších bazénoch s toboganmi, športovými ihriskami a občerstvením.

Blízke zaujímavosti:

Historické námestie v centre Bojníc leží na plošine tzv. Farskej travertínovej kopy. Na východnom okraji za kostolom je strmý svah, v ktorom sa pod skalným previsom otvára široký otvor do Prepoštskej jaskyne. Jaskyňa je dôležitým paleontologickým náleziskom, pred jej vchodom je Múzeum praveku, kde je názorne prezentovaný život pravekých lovcov mamutov.

Jednou z najvýznamnejších barokových stavieb v strednej Európe je Kostol najsvätejšej trojice a piaristický kláštor v Prievidzi. Kláštor s kostolom začali stavať v roku 1666 podľa návrhu talianskeho architekta Biberlliho. V roku 1740 začali piaristi s výstavbou barokového Kostola Najsvätejšej Trojice podľa plánov staviteľa piaristov pátra H. Hangheho. Zvonku skromnejšie vyzerajúca sakrálna pamiatka ukrýva neobyčajne bohatý interiér.

Na Mariánskom vŕšku vo východnej časti Prievidze stojí opevnený kostol zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie. V tejto lokalite stál románsky hrad, ktorý sa spomína už v r. 1113 a jeho súčasťou bol neskororománsky kostol a hradná fara. Hrad zanikol pred r. 1330 a po ňom tu do r. 1565 existoval karmelitánsky kláštor. Na dnešnom kostole možno rozpoznať všetky vývojové etapy. Z románskej stavby pochádza veža a dve okná na južnej strane, gotická je svätyňa s krížovou rebrovou klenbou, ako aj kaplnka sv. Jána Nepomuckého. Loď kostola má renesančnú hrebienkovú klenbu a je zariadená barokovými oltármi.