Na návrší nad obcou Kšinná sa nachádza rímskokatolícky románsky kostol sv. Kozmu a Damiána z 13. storočia. Stojí na mieste zaniknutého hradiska a už približne 800 rokov akoby symbolicky stráži dedinku nad sebou. Vzácne sa zachoval bez výraznejších stavebných úprav z neskorších období.

Dnes už opustený kostolík nad obcou postavili najneskôr v prvej polovici 13. storočia. Svojimi neveľkými rozmermi i jednoduchou krásou umocnenou veľmi peknou polohou na kopci evokuje prítomnosť dedinského človeka románskej doby. Navyše sa zachoval bez výraznejších stavebných úprav z neskorších období. Typologicky ide o jednoloďovú stavbu s predĺženou polkruhovou apsidou, začiatkom 14. storočia pristavanou severnou sakristiou a drevenou vežičkou na západnej strane. V období gotiky bol kostolík taktiež vyzdobený freskami, ktoré sa dodnes sčasti zachovali v apside, v 18. storočí bol vymenený oltár.

O motívoch zasvätenia kostola sv. Kozmovi a Damiánovi nie sú isté informácie. Jednou z hypotéz je, že staviteľmi kostolíka mohli byť benediktíni z opátstva v Ludaniciach pri Topoľčanoch, ktoré bolo tiež zasvätené týmto svätcom. Kostol tak slúžil zrejme na misijné účely. Ďalšia verzia predpokladá, že zasvätenie Kozmovi a Damiánovi typické pre východnú cirkev mohli priniesť vierozvestcovia sv. Konštantín a Metod už v 9. storočí. Pôvod stavby môže súvisieť aj s usadením východných pohraničných strážcov uhorskými kráľmi v tomto regióne v 11. storočí.

Areál kostola bol v minulosti ohraničený ohradovým múrom, z ktorého sa dodnes zachovala už len terénna vlna nepravidelného oválneho pôdorysu.  Vznik kostolíka sa kladie do rozpätia rokov 1230 – 1250. Neskôr prešiel viacerými stavebnými a slohovými premenami. Výtvarnú pamiatkovú hodnotu objektu zvyšuje rozsiahla nástenná maliarska výzdoba v interiéri, spojená s ikonografiou sv. Kozmu a sv. Damiána, ktorým je kostol zasvätený. Prvá vrstva maliarskej výzdoby sa datuje do 14. storočia, druhá do obdobia medzi rokmi 1410 – 1430.

Od roku 2007 sa vďaka snahe vlastníka pamiatky a s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR systematicky pracuje na komplexnej obnove tejto výnimočnej pamiatky. Po realizácii potrebnej prípravnej dokumentácie, statickom zabezpečení a obnove šindľovej strechy sa pripravuje obnova fasád kostolíka. Prvým krokom bol už spomenutý architektonicko – historický výskum a v roku 2012 naň nadviazal revízny reštaurátorský výskum. Pozoruhodnou je najmä monumentálna maľba sv. Krištofa s Ježiškom, zachovaná na jeho južnej fasáde, no za zmienku stojí aj fragmentárne zachovaná renesančná vrstva výzdoby reprezentovaná dekoratívnym „diamantovaním“.

Ku kostolu sa dá bez problémov prísť, nie je oplotený.

Blízke zaujímavosti:

Obec Kšinná leží v hlavnej doline Radiše a je vhodným východiskom na pešie výlety po Nitrických vrchoch. Územie výrazného vrchu Rokoš (1 010 m) so vzácnou flórou je národnou prírodnou rezerváciou s rozlohou 460 ha. Na svahoch vrchu sa striedajú prevažne bukové lesy so skalnými časťami. Nádherný výhľad na masív Rokoša je od hradu Uhrovec v Uhrovskom Podhradí.

Okolité obce v údolí Radiše Závada pod Čiernym Vrchom (2,5 km) a Omastiná (8,5 km) sú pozoruhodné zachovanými domami s výškou, ktoré sú jedným z najstarších typov ľudových domov v strednej Európe. Nad Závadou pod Čiernym vrchom je malý lyžiarsky areál s dvoma vlekmi. 

V meste Bánovce nad Bebravou je najcennejšou pamiatkou gotický kostol sv. Mikuláša biskupa z prvej tretiny 15. Storočia. Stojí na východnom okraji mesta, má gotickú dispozíciu, sedílie, gotické vežové okno, lomený gotický portál. Veža je na dvoch poschodiach drevená, s ihlanovou šindľovou strechou. Neskôr bol kostol renesančne i barokovo upravený. Renesančná je murovaná kazateľnica, baroková je prístavba sakristie, hlavný oltár je klasicistický.