Trenčiansky hrad

Kategória: Kultúra 48.894|18.045 0

Ulica:	skalné bralo
Mesto, PSČ:	Trenčín, 91101
Telefón:	+421 32 / 743 56 57
Email:	odoslať email
WWW:	navštíviť stránku

Trenčiansky hrad bol postavený na strmom brale, pod ktorým už v roku 179 pobývali rímske légie, o čom svedčí vyrytý latinský text na trenčianskej hradnej skale. Opevnené hradisko na skalnom masíve stálo už v časoch Veľkej Moravy. Dnešný hrad vznikol v 11. storočí ako pohraničná pevnosť strážiaca dôležité karpatské priesmyky a brody cez Váh.
Trenčiansky hrad vlastnil od r. 1275 veľmož Peter Čák, po ňom jeho syn Matúš Čák (1260-1321), ktorý bol najsilnejším stredovekým uhorského magnátom a počas svojho života zabral početné hrady a veľké územie dnešného Slovenska. Po jeho smrti sa Trenčiansky hrad vrátil kráľovi, ktorý ho pod vplyvom husitskej a tureckej hrozby opevnil hradbami. V ďalšom období patril viacerým šľachtickým rodom (Zápoľskí, Turzovci, Ilešháziovci).

 

Trenčiansky hrad sa snažili dobyť mnohé nepriateľské vojská, ale žiadnemu vojsku sa nepodarilo hrad dobyť priamym útokom. Súčasný komplex hradu je jedinečným architektonickým súborom palácových, hospodárskych a obranných stavieb, ktorý sa formoval od 11. do 18. storočia. Je súčasťou expozície Trenčianskeho múzea.

 

Dolný hrad
Dominantami Dolného hradu sú Hodinová veža, kasárne, hladomorňa, Hradná studňa a Delová bašta. Priľahlý amfiteáter je priestorom pre kultúrne a spoločenské podujatia.

Stredný hrad
Stredný hrad tvorí Veterná veža a najmä rozsiahly systém južných opevnení s Jeremiášovou a Mlynskou vežou, ktoré sa nachádzajú z južnej strany, kde bol hrad najmenej chránený. Svojím rozsahom a spôsobom riešenia patrí tento systém južných opevnení k najpozoruhodnejším v Európe.

Horný hrad
Horný hrad je stavebne najkompaktnejšou časťou areálu; najvyššie miesta hradného brala boli odjakživa sídlom jeho majiteľov a v čase dobýjania sa tu predpokladalo posledné útočisko obrancov hradu. Je tu trojica palácov Palác Zápoľských. Ľudovítov palác a Barborin palác spolu s Matúšovou vežou, ktorá je síce nazvaná po Matúšovi Čákovi, ale existovala už v 11. storočí.
 

Najstaršou stavbou hradného areálu je zvyšok predrománskej rotundy, ktorá má nezvyčajný pôdorys v tvare štvorlístka, vytvorený štyrmi apsidami (svätyňami) okolo centrálneho priestoru. Hradná rotunda je pravdepodobne ešte z veľkomoravského obdobia. Ostali z nej len základy, ktoré múzeum prezentuje v Barborinom paláca na Hornom hrade.

 

Expozície na hrade:

• „Rotunda a archeologické nálezy na hrade“
• „Dávna minulosť Skalky nad Váhom“ (história benediktínskeho kláštora, tradícia sv. Svorada a Benedikta a nálezy slovanského osídlenia lokality),
• „Chladné a palné zbrane od 13. do 19. storočia“ (1. poschodie Ľudovítovho paláca),
• „Rodová galéria Ilešháziovcov a obrazy z ilešháziovských sídiel“ (Barborin palác a prízemie Ľudovítovho paláca),
• „Matúš Čák Trenčiansky“.

 

V súčasnosti prebieha rekonštrukcia objektu Kasární na Dolnom hrade, ktoré sa budú využívať ako výstavné a reprezentatívne priestory pre komornejšie podujatia, divadelné predstavenia a koncerty.

 

Blízke zaujímavosti:

 

Mariánsky vŕšok

Cesta späť z hradu vedie k areálu na terénnej plošine pod hradom zvanej Mariánsky vŕšok (Marienburg). Tvorí ho farský kostol, Karner sv. Michala a bývalá zbrojnica.

Farský kostol zasvätený narodeniu Panny Márie je z roku 1324 a postavený bol na základoch staršieho kostola z 13. storočia. Vo výšinnej polohe na terase tvoril súčasť mestského opevnenia. Vysoko cenná je pohrebná kaplnka Illešháziovcov s neskororenesančným náhrobkom Gašpara Illešháziho a oltárom Ukrižovania.

Karner sv. Michala archanjela je najzachovalejšou gotickou pamiatkou Trenčína mimo areálu Trenčianskeho hradu. Bol postavený v 15. storočí vedľa farského kostola ako kostnica, neskôr bol prebudovaný na kaplnku. V Karneri je dnes expozícia umeleckých diel z rozličných historických oltárov.

Z mesta vedú k Mariánskemu vŕšku kryté farské schody z r. 1541. Schodisko tvorí 119 schodov, ktoré prekonávajú výšku asi 25 m. Farské schody boli tiež súčasťou obranného systému mesta a slúžili ako chránený priechod ku zbrojnici.
 

V historickom centre Trenčína, ktoré je mestskou pamiatkovou rezerváciou, sa nachádzajú ďalšie pamiatky:
 

Piaristický kostol a kláštor
Ranobarokový jezuitský kostol sv. Františka Xaverského vznikol spolu s kláštorom v rokoch 1653 – 1662. Baroková výzdoba chrámu a najmä kupola nad chrámovou loďou je jedným z vrcholných diel baroka na Slovensku. Po zrušení jezuitskej rehole r. 1773 prešiel kostol s kláštorom do majetku piaristov, ktorí prišli do Trenčína v r. 1776. Kláštorný komplex je dnes sídlom Piaristického gymnázia J. Braneckého.

Dolná brána
Nachádza sa na západnej strane centrálneho námestia je pozostatkom mestského opevnenia, ktoré vzniklo v prvej polovici 15. storočia okolo dnešného Mierového námestia. Súčasťou opevnenia bola Horná (Vodná) a Dolná (Turecká) brána, z ktorých sa zachovala iba Dolná brána. Horná brána stála medzi dnešným hotelom Elizabeth a budovou banky.  Jej opevnenie odstránili v r. 1761 pri prestavbe paláca Illešháziovcov na Župný dom a samotnú Hornú bránu zrušili v r. 1873. Z Dolnej brány sa zachovala šesť podlažná veža, ktorej priechod je klenutý gotickým lomeným oblúkom. Ochodza veže je sprístupnená verejnosti a počas letnej sezóny sa v nej konajú výstavy.

Katov dom
Je stredovekým typom domu s drevenou pavlačou. Renesančný, pôvodne gotický, trojpodlažný dom s obiehajúcou drevenou pavlačou sa zachoval v pôvodnom stave a nebol narušený žiadnymi prestavbami. Nachádza sa na ceste k hradu na Matúšovej ulici. V priestoroch na prízemí, kde sa kedysi nachádzalo väzenie a mučiareň, sú dnes dve expozície: „Právo a zákon v starom Trenčíne“  a expozícia „Zo starého Trenčína“.

Galéria Miloša Alexandra  Bazovského v Trenčíne
Sídli v paláci Marszovských na Palackého ulici. Orientuje sa na slovenské výtvarné umenie 20. storočia. Popri dielach slovenského maliara moderny Miloša Alexandra Bazovského (1899-1968), ktorý posledné roky svojho života prežil v Trenčíne, sa galéria zameriava na dokumentáciu umeleckého vývoja v rámci trenčianskeho regiónu.
www.gmab.sk

Bývalá synagóga
Stojí na Štúrovom námestí pri Dolnej bráne. Vznikla v roku 1913 podľa projektu berlínskeho architekta Richarda Scheibnera, rodáka z Trenčína začiatkom 20. storočia. Nesie historizujúce byzantské a maursko-orientálne prvky. Dnes v nej sídli mestská galéria Art centrum synagóga. Zameriava na prezentáciu mladých autorov z regiónu alebo partnerských miest a realizujú sa v nej rôzne multižánrové projekty. Počas letnej sezóny sa výstavy konajú aj v Mestskej veži.

Rímsky nápis na Trenčianskej hradnej skale z rokov 170-180
Je najvýznamnejším rímskym nápisom na Slovensku. Je jedinou písomnou zmienkou o preniknutí rímskych vojsk hlboko na barbarské územie (120 km od hraníc Rímskej ríše). Možno ho uvidieť za presklenou stenou hotela Elizabeth. Trenčín je vďaka tomuto nápisu mestom s najstaršou písomnou pamiatkou na Slovensku.

Hotel Elizabeth pod trenčianskou hradnou skalou
Je jednou z dominánt námestia v Trenčíne. Dal ho postaviť v r. 1901 barón Armin Popper na mieste staršieho hostinca U červenej hviezdy . Pomenovanie „Erszebet Szalo“ dostal hotel na počesť cisárovnej Alžbety, manželky cisára Františka Jozefa I. Hotel má dve reprezentačné podlažia a vstupný vestibul, na fasáde je pseudobaroková ornamentika blížiaca sa secesii. Hotel sa po svojom vzniku stal aristokratickým strediskom kultúrno-spoločenského života Trenčína. Počas prvej svetovej vojny však začal chátrať. V r. 1919 ho odkúpila Tatra banka, účastinná spoločnosť, ktorá ho v roku 1921 premenovala na hotel Tatra. Dnes nesie hotel svoj pôvodný názov.
www.elizabeth.sk

Otváracie hodiny

Máj – september: 9:00 – 17:30 h
Apríl a október: 9:00 – 16:30 h
November – marec: 9:00 – 15:30 h

Galéria